Slaná polievka

Už som dlhšie chcela opísať zážitok z úžasnej stand-up prednášky Ferenca Pála (kňaz a psychohygienik v Maďarsku), ktorý rozprával o správnej sebaúcte a o tom, ako vplýva na našu komunikáciu.

Metóda funguje pre všetky vzťahové konštelácie, manžel – manžeka, rodič – dieťa, šéf – zamestnanec. Test sa volá Slaná polievka a odhaľuje osobu, ktorá sa cíti byť ohrozená.

Situácia: Manžel si sadne k obedu a ochutná polievku. Polievka je slaná. Manžel vysloví vetu: Polievka je slaná.

Reakcia č. 1 – útok
Manželka zfleku zaútočí: – To, čo si minule uvaril ty, tak to bolo akurát tak pre svine! Čo je táto polievka oproti tomu!

Reakcia č. 2 – odprosovanie a sebabičovanie
Manželka sa rozplače a stiahne na seba všetkú vinu, len nech už nie je konfrontovaná s problémom: – Prepáč mi to, som naničhodná, vôbec neviem nič, už ani variť. Zaslúžil by si si lepšiu manželku!

Reakcia č. 3 – múdrovanie
Manželka nepripustí chybu ale začne polemizovať: – Vieš, teraz som kúpila novú soľ a táto soľ sa inak rozpúšťa, má inú chuť ako tá minule a preto sa ti to môže zdať, že je polievka presolená. Inak reagujú zložky na obsah polievky. Iná je morská soľ, nepálska, horská… Nemám všetky otestované, je to celá veda vyznať sa v rôznych soliach.

Reakcia č. 4 – zahováranie
Manželka zmení tému a začne debatu o niečom úplne inom: – Pôjdeš na rodičko ty alebo mám ísť ja?

Podľa Virginii Satir, ktorá bola slávna zakladateľka rodinnej terapie – 95 percent ľudí má tendenciu využívať jeden z týchto komunikačných jazykov a pritom by stačilo povedať: – Ľutujem, zajtra trošku zriedim polievku s vodou a nastrúham do nej ešte zemiaky.

Prečo nemáme v poriadku našu sebaúctu?

Ako hovoril Dalajláma a citoval ho aj Feri Pál – Myslíme si, že je realitou to, čo nie je a nemyslíme si, že je realita to, čo je. Ľudia prežívajú svôje životy v strachu, hanbe, myslia si, že majú menšiu hodnotu ako ostatní.

Presviedčame sa, že sme chromí naničhodníci, nešikovníci. Ak by sme aj dačo začali robiť, hneď aj ukončíme, však aj tak by sa nám to nepodarilo. Na druhej strane neuzávame svoju reálnu šikovnosť a úspechy.

Feri Pál preto doporučuje, aby sme verili tým, ktorí nás majú radi. Našej babičke, ktorá hovorí akí sme krásni a šikovní. Títo ľudia vidia v nás dobro bez stratégie a nedegradujú nás na základe ich vlastných závistlivých pohnútok.

Aký je osud človeka s nízkou sebaúctou?

Ak nás niekto odmietne (aj keď nie zlomyseľne), príjmeme to ako urážku, nahneváme sa a v živote sa s tým človekom nechceme stretnúť. Ba vyhýbame sa aj tým, ktorí túto osobu poznajú a pestujú si normálne vzťahy. Pomaly sa dobrovoľne izolujeme od okolia. Prestaneme skúšať nové veci v strachu, aby sme sa nedostali opäť do situácie, v ktorej by s nami mohli opovrhnúť.

Môžeme sa stať prehnane kritickými, ktorí rozdávajú urážky na každom kroku. Keď sa cítime malí a nešťastní, začneme iných ohovárať a cítime sa o to menej poľutovaniahodní. Ako tá mladá žena, ktorá si myslela, že bude svedkyňou na svadbe svojej kamarátky. Najprv ani nechcela ísť na hostinu, nakoniec išla ale ohovárala od kvetín, cez jedlo až po hudbu všetko.

Človek, ktorí nemá v poriadku sebaúctu, nehovorí o iných pekné a dobré veci, nepochváli iných, lebo si myslí, že tým zmenšuje svoju hodnotu.

Grilovačka s priateľmi

Na koniec jedna príhoda, ktorej hlavná hrdinka nemá ani štipku sebaúcty. Okrem toho, že sa stále trápi, je to ťarcha aj pre celé jej okolie.

Manželka organizuje grilovačku s priateľmi, kúpi slaninu a požiada manžela, nech okoštuje, či je dobrá. Manžel ochutná a vraví, že je dobrá. Gazdinka sa opätovne pýta: Fakt je dobrá, isto sa bude páčiť našim hosťom? Manžel poznamená, že by fakt mohla byť trochu viac slaná (alebo voňavá, alebo údená…), na čo manželka hystericky vybuchne, že ona vedela, že to nie je dosť dobrá slanina. Hostí dookola vypytuje, či im naozaj chutí slanina – oni ju upokoja, že je naozaj dobrá. Napriek tomu nezaspí ani v noci, lebo sa jej dookola v hlave točí myslienka, že isto si myslia opak, len chceli byť slušní a preto jej nepovedali pravdu.

Príjemná spoločníčka, však?

Mletý polotovar

Celý iniciátor spísania tohto článku je mletý polotovar, ktorý som si kúpila namiesto mletého mäsa. Tono ochutnal obed a povedal: Toto je fakt strašne slané. Chvíľu som sa neovládla a nahnevane som vyhlásila: Ani variť neviem! Ale pozrela som sa na etiketu od mäsa. Nebola naša soľ iná ako píšem vyššie – ale to mäso nebolo mäso.

Nechala som sa nachytať. Pomýlila ma cena a krásna farba tovaru. V skutočnosti to bolo 34% bravčového mäsa, potom tuk, nasledoval 20% hovädzieho mäsa, ostatné voda, soľ (1,3% – však to je denná dávka v 50 g upečenej plieskavici!!!!) a výťažok z červenej repy (hmmmm)…

Inak chuťovo božská plieskavica bude na večeru ako nátierka. Musím ju zriediť dačím neslaným. Polovica objemu – už aj tak osolenému a ešte dokorenenému – polotovaru sa totiž vyškvarila a vyparila… Čítajte etikety a nekupujte nafarbenú slanú masť...

Dobrú chuť a nejedujte sa! 🙂

Ilustračný obrázok: Freepik Premium