Len so slovenskou ZŠ sa uplatníš!

Včera sme sa stretli s kamarátkou (babičkou) a rozprávala mi, ako ich prababka prehovára, aby vnuka prepísali do slovenskej materskej školy. Prežíva dejavu z obdobia, keď jej vlastné deti začali navštevovať ZŠ s maďarským vyučovacím jazykom a (vtedy ešte len) stará mama riešila rovnaký problém.

„Treba deti zapísať do slovenskej školy, lebo len tak sa uplatnia“.

Celá story by nebola taká zaujímavá, keby prababka a vlastne celá rodina nebola maďarskej národnosti. Všetky deti v rodine na prehováranie dotyčnej babky zapísali do slovenskej ZŠ, len moja kamarátka odolávala. Obidve jej deti absolvovali maďarskú škôlku, ZŠ a SŠ, skončili slovenskú univerzitu. Dcéra vyštudovala právo. Syn má vlastnú firmu, pracuje v IT branži pre slovenských aj zahraničných klientov.


Tak, tak. Mýtus, že Maďar len so slovenskou ZŠ sa uplatní zostáva mýtom a jedine čo ľudia dosiahnu, ktorí mu veria je, že ich dieťa prestane uprednostňovať materinský jazyk a deti v ďalšej generácii prirodzene prídu oň.

Ja sama som chodila na maďarskú ZŠ a SŠ. S terminológiou ako valivé ložiško a hriadeľ som statočne bojovala v prvom ročníku na dizajne (časti strojov), ale keď som odovzdala skúšku, tak mi profesor povedal:

Prial by som si, aby všetci slovenskí chlapci zo strojárenskej strednej mali také vedomosti, ako vy s maďarským gymplom. Klobúk dole.

Prečo tento fenomén maďarských vzdelávacích inštitúcií funguje?

  • V maďarských školách je menší počet detí, učitelia majú viac energie na jedného žiaka. Dieťa má pocit, že sa nestratí, že je dôležité.
  • Malé dieťa, ktoré sa má sústrediť na prvé návyky učenia sa, nemusí zároveň bojovať aj s cudzím jazykom.
  • Dieťa sa nemusí stotožniť s pozíciou – veď je to maďarské dieťa, akceptujme jeho nižšie výkony – a tak neupadne do pohodového neučenia sa.
  • Súčasné viacjazyčné vyučovanie zlepšuje schopnosť rozmýšľať, dávať veci do súvisu.
  • Fakt, že keď niečo zle povie Maďar je vnímané posmešne, motivuje detí viac sa snažiť a zdokonaliť sa aj v slovenskom pravopise. Nás k tomu viedli – aj na ZŠ a na SŠ obzvlášť.
  • Na vyšších stupňoch vzdelávacieho procesu má študent oveľa väčší výber literatúry. Anatómiu som sa učila z Barcsayho, nehovoriac o príprave diplomovky, keď som bola varená-pečená v maďarskom štátnom archíve. Alebo keď mi odporučili odborníka vo Viedni, ktorý bol Maďar a vedel mi veľmi pomôcť. Bohu vďaka za neho!

A ešte jedna pikoška. Moja švagriná, ktorá nevie po maďarsky, dala svoje deti do maďarskej školy. Samozrejme, súčinnosť otca s maďarskými koreňmi je v takýchto prípadoch – aspoň na začiatku – nutná. Ale vedzte, ich deti v šiestich rokoch rozprávajú dokonale aj maďarsky aj slovensky.

Na záver by sa hodila nejaká pekná veta, ponaučenie. Ale to si už musíte spraviť vy sami. Lebo nadarmo niekto niečo doporučuje, keď ste tvrdohlavo presvedčení o svojej pravde, nikto vás neprehovorí.

Ale možno môj prípad áno: Nie som žiadny jazykový guru, do 18-tich som sa učila po maďarsky všetko, z jazykov sme mali slovenčinu a angličtinu. Moju prepracovanú diplomovku vydala Slovenská národná knižnica a to som mala ledva 25 rokov. 🙂

Pekný deň prajem! Szép napot kívánok!


Ešte by som rada pridala moje komentáre, ktoré som napísala pri debate na Facebooku.

  1. Vyrástala som v 70tych – 80tych rokoch na maďarskej ulici, tak som nemala moznosť naučiť sa prirodzeným spôsobom slovensky. Aj som sa neskôr občas hanbila ako pes. Možno preto, že som inteligentná. Už ako dieťa som vôbec nespochybnila, že slovenský občan by mal hovoriť slovensky.
  2. Fakt je, že dnes deti trávia veľa času na mobiloch a tabletoch, majú nekonečnú šancu sa naučiť akýkoľvek jazyk. Dnešné digitálne deti kukajú Cartoon Network v angličtine. Kamarátkina dcéra vďaka rozprávkam v desiatich hovorilo plynulo anglicky. Môj 11-ročný synovec (tiež zo ZŠ s VJM) si skladá z anglických návodov počítač. Verím, že pri zdravom komunikačnom živote sa deti naučia cudzí jazyk raz dva….
  3. Vyzdvihla by som pokrokovú myšlienku štátu mať možnosť vybaviť si na úrade (v obci nad istým percentom menšiny) svoje záležitosti vo vlastnom jazyku…. Čo je aj prirodzené, však sa tam určite štatisticky niekto nájde, kto je z daného regiónu a rozumie tej reči. Páči sa mi aj dvojjazyčné pomenovanie ulíc (aj keď som v rýchlosti nevedela, ktorá je “Napos utca” spomínaná v cirkevných oznamoch v kostole). Nie, že by som to potrebovala, ale je to pekné gesto a kto je proti takýmto gestám, sa môže sám kategorizovať do vreca s negatívnymi nálepkami.
  4. Chybný pravopis nájdeme aj u Maďarov aj Slovákov rovnako – vo veľkej miere tam chýba osobné chcenie prípadne zaváži ľahostajnosť. No, „ňije“?
  5. Takže majme sa radi, buďme tolerantní a snaživí, aby sme nedopadli ako tí dvaja policajti z vtipu, keď sa cudzinec v 7 jazykoch spýtal, kade má ísť a oni nevedeli poradiť. Keď jednému sa vnukla myšlienka, či by sa nemali učiť cudzí jazyk, tak druhý mu to vyhovoril z hlavy: – Načo! Však tento hovoril siedmymi a aj tak sa nedohodol! Pekný deň! 

One Comment

Comments are closed.